Česi chcú príjmy z pokút za rýchlosť obciam odňať. Slovensko robí opak
Z Česka sa stala "radarová veľmoc", rýchlosť meria prakticky každá obec všade, kde sa dá. Príjmy z pokút tvoria totiž značnú čas ich rozpočtu.
Príjmy z merania rýchlosti radarmi na území obcí v Česku sú významných zdrojom príjmov ich rozpočtov. (il. foto)
Česká politická scéna rieši ďalšiu citlivú tému. Nastupujúca vláda koalície hnutí ANO, Motoristov a SPD avizovala zámer, aby výnosy z pokút za prekročenie rýchlosti nameraných obecnými radarmi prestali plynúť do rozpočtov samospráv a po novom smerovali do Štátneho fondu dopravnej infraštruktúry. Mestá a obce varujú pred výpadkom príjmov a ohrozením bezpečnostných investícií, vláda hovorí o spravodlivosti a potrebe posilniť financovanie dopravných stavieb.
Zámer má byť pretavený do novely zákona o cestnej premávke a súvisiacich predpisov. Výnos z pokút za prekročenie rýchlosti, ktoré dnes v plnej miere inkasujú obce, by bol po odpočítaní nákladov na prevádzku radarov presunutý do Štátneho fondu dopravnej infraštruktúry. Tento fond financuje výstavbu a údržbu diaľnic, rýchlostných ciest, železníc a časti ciest nižších tried a dlhodobo bojuje s výrazným finančným deficitom.
Aj samotní predstavitelia štátu pripúšťajú, že výnos z radarov dieru v rozpočte fondu nezacelí, no má priniesť aspoň dodatočný zdroj príjmov. Zatiaľ však nie je jasné, či si obce budú môcť ponechať časť peňazí napríklad na údržbu zariadení, alebo celý čistý výnos skončí v štátnej kase.
Radary ako zdroj príjmu
Počet stacionárnych a úsekových radarov v Česku v posledných rokoch rýchlo rástol. Kým pred niekoľkými rokmi ich boli desiatky, dnes ide už o stovky zariadení. V mnohých mestách sa z nich stal nielen bezpečnostný nástroj, ale aj významná rozpočtová položka.
Príkladom je Benešov pri Prahe, ktorý z pokút za prekročenie rýchlosti inkasuje desiatky miliónov korún ročne. Mestá ako Říčany či Vimperk hlásia príjmy v rádoch miliónov, pričom v niektorých prípadoch tvoria pokuty citeľnú časť celkového rozpočtu. Podobná situácia je v ďalších regiónoch, kde radary dohliadajú na rýchlosť na frekventovaných ťahoch a prinášajú obciam stabilný príjem.
Samosprávy tvrdia, že tieto peniaze nepredstavujú „ich dodatočné vreckové“, ale sú späté s konkrétnymi projektmi – financujú z nich samotné kamerové systémy, dopravné značenie, lepšie osvetlenie priechodov, spomaľovacie ostrovčeky či úpravy rizikových križovatiek. Menšie obce navyše upozorňujú, že prevádzka radarov nie je zadarmo – platia nájomné za zariadenia, servisné zmluvy aj administratívu spojenú s vybavovaním pokút. Bez podielu na výnose by pre ne bolo ekonomicky nezmyselné radary udržiavať alebo rozširovať.
Bezpečnosť verzus „radarový biznis“
Diskusia sa nevedie len o peniazoch, ale aj o bezpečnosti. Česká republika sa snaží dlhodobo znižovať počet obetí dopravných nehôd a priblížiť sa k európskemu cieľu výrazného poklesu usmrtených aj ťažko zranených. Automatické meranie rýchlosti je jedným z nástrojov, ktoré k tomu podľa dopravných expertov preukázateľne prispievajú.
Analýzy úsekov, kde boli radary nainštalované, ukazujú, že dlhodobo dochádza k poklesu priemernej rýchlosti aj počtu nehôd. V praxi sa to prejavuje najmä v miestach, kde je intenzívna premávka v blízkosti obytnej zástavby, škôl či prechodov pre chodcov. Zástancovia systému pripomínajú, že pre vodičov je dôležité aj to, že na radary si zvyknú – po istom čase začnú jazdiť pomalšie nielen v konkrétnom meranom úseku, ale opatrnejšie celkovo.
Na druhej strane časť verejnosti a niektorí politici hovoria o „radarovom biznise“. Tvrdia, že obce umiestňujú radary aj tam, kde nie je nadpriemerná nehodovosť, ale kde vodiči prirodzene prekračujú limit len mierne, napríklad pri neprehľadnom napojení obytnej zóny na hlavnú cestu alebo pri výjazde z obce v dlhom, rovnom, prehľadnom a nezastavanom úseku, v ktorom sa nehody prakticky nevyskytujú. Takéto úseky sú podľa mnohých predovšetkým „pascami na vodičov“ a ich prínos k riešeniu bezpečnosti je prinajmenšom sporný.
Toto v blízkej dobe môže nastať aj na Slovensku. Slovenská vláda totiž 5. 11. schválila rozsiahlu novelu zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ktorá okrem prísnejších pokút dáva obciam nové právomoci v rámci objektívnej zodpovednosti, a to aj pri meraní rýchlosti na ich území, pričom príjmy z pokút za jej prekročenie pôjdu priamo obciam. Určitou brzdou nekontrolovateľnému šíreniu stacionárnych radarov by mal byť fakt, že obce budú môcť inštalovať radary len na miestach, ktoré určí, respektíve schváli štátna dopravná polícia. Uvidíme, ako to bude vyzerať v praxi.
Rôzne uhly pohľadu
Ale späť k „českému problému“. Tamojšia vláda svoj plán obhajuje tým, že pokuty sú štátnou sankciou a ich výnos by mal slúžiť celej krajine, nie len obciam, ktoré mali možnosť radary na svojom území nainštalovať. Poukazuje na to, že niektoré mestá sa vďaka polohe na hlavných ťahoch stali „zlatými baňami“, zatiaľ čo iné samosprávy s podobnými problémami na cestách také príjmy nemajú.
Ďalším argumentom je dôvera vodičov v systém. Ak obec získa z radarov významný podiel príjmov, vzniká podozrenie konfliktu záujmov – čím viac priestupkov, tým plnšia pokladnica. Presunutie výnosov do štátneho fondu má podľa zástancov riešenia tento problém eliminovať a znížiť tlak na umiestňovanie radarov s cieľom maximalizovať príjem.
Samosprávy reagujú ostro. Tvrdia, že ide o ďalší príklad presunu zdrojov z miest a obcí na štát, bez toho, aby sa zohľadnili ich rastúce povinnosti. Poukazujú na to, že bez podielu na výnose z pokút sa motivácia investovať do radarov a ďalších preventívnych opatrení výrazne zníži, najmä v menších mestách, kde je každý výdavok problematický.
Zároveň upozorňujú, že štát neposkytol žiadnu jasnú garanciu, že peniaze získané z radarov sa vrátia späť do regiónov, kde boli vybrané. Bez tejto väzby hrozí, že výnos z pokút sa stane len ďalšou položkou na sanovanie štátneho rozpočtu, bez priameho dopadu na miestnu bezpečnosť.
Zmena má svojich zástancov aj medzi motoristickou verejnosťou. Časť vodičov tvrdí, že ak mestám a obciam skutočne ide o bezpečnosť, nemali by mať problém s tým, že peniaze z pokút skončia inde. Upozorňujú tiež na prípady, keď pokuta príde poštou až s výrazným časovým odstupom, čo znižuje výchovný efekt celého systému.
Diskusia o „radarových peniazoch“ tak nie je len technickou otázkou rozdelenia príjmov z pokút. Zasahuje do vzťahu medzi štátom a samosprávami, do každodenného fungovania obecného rozpočtu aj do reálnej podoby dopravnej prevencie.
Súvisiace články
Magazín | pred 1 rokom | 5
Taliansky fantóm likviduje policajné radary. Inšpiroval celé hnutie
Magazín
|
pred 2 rokmi
|
10
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.