Maďarská rafinéria Duna oslavuje. MOL v nej mení kuchynský olej na biodiesel a skúma syntetické palivá
Skupina MOL postupne znižuje závislosť od ruskej ropy a zároveň investuje do čistejších palív, testuje udržateľné letecké palivá, rozvíja vodíkové technológie a pracuje na efektívnej recyklácii.
Maďarská rafinéria Duna v Százhalombatte sa rozprestiera na ploche približne 1 300 futbalových ihrísk.
Skupina MOL V posledných rokoch čoraz viac investuje do projektov, ktoré majú znížiť závislosť na fosílnych palivách a podporiť prechod na udržateľnejšie zdroje energie. Do roku 2030 plánuje vložiť vyše štyri miliardy dolárov do nízkouhlíkových riešení a nových technológií. Značná časť týchto investícií bude nasmerovaná do Maďarskej rafinérie Duna v Százhalombatte.
Tá je jedinou v Maďarsku a aktuálne oslavuje 60 rokov svojej existencie. Pri tejto príležitosti sme mali unikátnu možnosť prezrieť si ju a zoznámiť sa s projektami, zameranými na blízku budúcnosť. Len pre zaujímavosť – ide o obrovský komplex, rozprestierajúci sa na ploche s rozlohou približne 1 300 futbalových ihrísk (9,5 milióna štvorcových metrov), ktorý spotrebuje trikrát toľko energie ako Debrecín, druhé najväčšie mesto v Maďarsku. Rafinéria je dôležitým dodávateľom palív pre širší región a každoročne spracuje približne 6,5 milióna ton ropy. Jej maximálna kapacita je 8,1 milióna ton, čo zodpovedá 165-tisícom barelov denne (jeden barel je približne 159 litrov). Od roku 1965, keď bola spustená do prevádzky, tam spracovali už vyše 365 miliónov ton ropy.
Hi-tech rafinéria
Rafinéria sa vyznačuje vysokým stupňom technickej náročnosti, o čom svedčí takzvaný Nelsonov index komplexnosti na úrovni 10,6, ktorý je v rámci strednej Európy nadpriemerný. Len pre zaujímavosť – bratislavská rafinéria Slovnaft, ktorá je taktiež súčasťou Skupiny MOL, ho má až 11,5. „Slovnaft vlani investoval do modernizácie a úpravy technológií, a to aj v dôsledku diverzifikácie zdrojov ropy rekordných 330 miliónov eur a v tomto trende plánuje pokračovať aj naďalej,“ povedala Lucia Čorbová z oddelenia komunikácie Slovnaftu.
Nelsonov index komplexnosti je ukazovateľ, ktorý hodnotí technickú vyspelosť a spracovateľské možnosti ropnej rafinérie. (Nízky index do stupňa 5 znamená, že rafinéria má len obmedzené možnosti spracovania, stredný index do stupňa 9 ukazuje, že závod má modernejšie zariadenia, napríklad hydrokrakovanie alebo koksovanie a nad 9 ide o sofistikovanú rafinériu s pokročilými konverznými procesmi, schopnú produkovať väčšie množstvo benzínu, nafty a petrochemických surovín z ťažkej ropy.) To znamená okrem iného aj to, že maďarská aj slovenská rafinéria dokážu efektívne spracovať aj ťažšie a menej kvalitné ropy.
Ale vráťme sa k rafinérii v Százhalombatte. Tá sa taktiež snaží o diverzifikáciu dodávok ropy. Pôvodne bola prispôsobená na spracovanie ruskej ropy dopravovanej ropovodom Družba. Skupina MOL však už viac než desať rokov pracuje na tom, aby bola schopná spracovať aj iné druhy. Do modernizácie maďarskej časti ropovodu Adria a súvisiacej infraštruktúry investovala ešte pred rokom 2022 približne 170 miliónov dolárov.
Dnes približne tretina jej produkcie smeruje na export, pričom portfólio zahŕňa benzíny, nafty, aromatické uhľovodíky, mazivá, asfalt aj petrochemickú naftu. „V čom je naša rafinéria iná? Odlišujeme sa hlavne tým, aké suroviny dokážeme v súčasnosti spracovať. Sú to aj biosuroviny ako napríklad živočíšny tuk alebo olej z kešu orieškov,“ vysvetľuje Atilla Veres, riaditeľ výskumu a vývoja Skupiny MOL. Rafinéria sa totiž postupne prispôsobuje požiadavkám trhu, vyšším nárokom na ekológiu a samozrejme aj legislatíve.
Maďarská rafinéria patrila medzi prvé v regióne, ktoré zaviedli výrobu bezsírnych palív a začali pridávať biozložky. V posledných rokoch pribudla schopnosť spracúvať biologické suroviny a využívať zelený vodík. Tieto zmeny si vyžiadali investície v rádoch desiatok miliárd forintov.
Biopalivá a obnoviteľné zdroje
Skupina MOL sa stala aj dôležitým hráčom na trhu s biopalivami a obnoviteľnými zdrojmi a zaviedol aj technológiu, ktorá umožňuje súčasné spracovanie živočíšnych tukov, použitých olejov či poľnohospodárskych zvyškov spolu s ropou. Tento postup sa využíva aj v rafinériách v Bratislave a Rijeke, kde sa vyrábajú udržateľné letecké palivá (SAF) aj nafta HVO (hydrogenovaný rastlinný olej). V spolupráci s letiskom v Budapešti, spoločnosťou Wizz Air a dodávateľom palív sa v roku 2022 uskutočnili komerčné testy paliva SAF v Maďarsku. Dnes sa tieto palivá predávajú v Maďarsku, na Slovensku a v Chorvátsku.
V roku 2024 pribudla v rafinérii v Százhalombatte aj najväčšia výrobňa zeleného vodíka v strednej Európe. Ročne vyrobí 1 600 ton vodíka elektrolýzou vody s využitím obnoviteľnej energie. Týmto spôsobom sa ušetrí 25-tisíc ton oxidu uhličitého ročne, čo je porovnateľné s tým, akoby z ciest zmizlo približne 5500 áut. Vodík sa zároveň javí ako perspektívne palivo najmä pre nákladnú a verejnú dopravu, keďže tankovanie je rýchle, prevádzka vozidiel tichá a dojazd dlhší než pri batériových elektromobiloch.
A netreba zabúdať ani na výrobu bionafty. Od roku 2008 Skupina Mol spoluvlastní závod Rossi Biofuel v Komárome, ktorý má ročnú kapacitu vyše 200-tisíc ton. Päťdesiattisíc ton pochádza z tzv. pokročilej jednotky na výroby bionafty. Použitý kuchynský olej môžu odovzdávať aj zákazníci priamo na čerpacích staniciach MOL-u a následne sa využije na výrobu biopalív.
Skupina MOL spolupracuje aj s univerzitou v Segedíne na ďalšom vývoji syntetického leteckého paliva, pričom univerzita v roku 2024 otvorila testovaciu stanicu pre zelené energetické technológie. Ďalšie projekty zahŕňajú bioplynovú elektráreň v Szarvasi, ktorá ročne spracuje 110-tisíc ton organického odpadu a vyrobí vyše 12,5 milióna kubíkov bioplynu. V chorvátskom meste Sisak už začala výstavba nového biometánového závodu, ktorý má byť dokončený do konca roka 2026.
Maďarská rafinéria Duna tak vstupuje do siedmej dekády svojej existencie v pozícii spoločnosti, ktoré nielen pokrýva dopyt po palivách, ale postupne sa mení aj na významné centrum vývoja udržateľných technológií a alternatívnych zdrojov energie v strednej Európe.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.