Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Ako si nemecké automobilky chovali čínskeho hada na prsiach
Nemecký profesor presne opísal, prečo sa dnes veľké nemecké automobilky trasú pred čínskou konkurenciou. Za tento stav si vraj môžu samy. Najskôr zadarmo školili, teraz dostávajú lekcie.
Renomované automobilky mali oči zaslepené ziskami z predaja áut v Číne. Nikomu nenapadlo skúmať, či sa za touto stratégiou skrýva nebezpečenstvo. Teraz sa odkrýva v plnej nahote. Čínska ofenzíva je v plnom prúde. Automobilky ako BYD, NIO či MG expandujú v Európe vo veľkom.
„Školenie je skončené,“ konštatuje obrazne a najmä bez servítky nemecký profesor Christian A. Conrad. Vo svojom článku pre nemecký Focus píše, že Čína sa podľa neho nielenže naučila všetko, čo sa od západných automobiliek naučiť mohla, ale teraz z tohto vzdelania ťaží. A to priamo na úkor svojich učiteľov. Nemecký autopriemysel, ešte donedávna považovaný za vrchol kvality a pokroku, sa tak podľa Conrada otriasa v základoch, no môže si za to sám. V snahe získať prístup na čínsky trh pristal na obchodné podmienky, ktoré by v inom prípade označil za neprijateľné.
Spoločné podniky ako trójsky kôň
Dlhé roky bol podľa Conrada obchod so zdanlivo neškodným partnerom výhodný. Ale naozaj iba zdanlivo. Pravidlá boli jasné. Kto chcel vyrábať v Číne, musel vytvoriť spoločný podnik s čínskou firmou a Západ v ňom nesmel mať väčšinu, a teda ani kontrolu. Napriek tomu západné automobilky ochotne poskytli svoje know-how s vidinou obrovských ziskov na najrýchlejšie rastúcom trhu sveta. Lenže ako hovorí Conrad: „Cieľom Číny nikdy nebol obchod. Cieľom bol prenos technológií a výchova domácich konkurentov.“ A to sa podarilo. Čínske značky dnes už nepotrebujú západných partnerov, dobehli ich, ba v niektorých prípadoch dokonca predbehli. A prechod k elektromobilom tento proces len a len urýchlil.
Ako sa toto mohlo vôbec stať? Conrad je kritický: „Manažéri nemeckých automobiliek videli len svoje bonusy. Krátkodobé zisky mali prednosť pred dlhodobou stratégiou.“ Zatiaľ čo si topmanažéri vyplácali astronomické odmeny za predaje v Číne, čínski partneri si systematicky budovali vlastné značky, ktoré dnes atakujú európske trhy. Namiesto obáv z transferu duševného vlastníctva sa západné firmy spoliehali na to, že „do Číny ideme so starou technológiou“. Lenže Číne to stačilo. A keď prišiel čas na vlastnú produkciu, mala táto krajina k dispozícii všetko, čo potrebovala. Navyše ťaží z nízkych nákladov na mzdy, nižších environmentálnych noriem a najmä z toho, že nemusela platiť ani cent za výskum a licencie.
Conrad upozorňuje, že podmienky prístupu na čínsky trh boli asymetrické už od začiatku. No nikomu to neprekážalo. Zatiaľ čo čínske firmy v Európe nakupovali fabriky, značky a vývojové centrá, západní výrobcovia museli v Číne akceptovať cenzúru, regulácie a 25 % clo na dovážané autá. V tomto svetle je až zarážajúce, že EÚ aj USA tak dlho tolerovali túto nebezpečnú stratégiu. A nielen to, nemecké spoločnosti boli odhodlané zabrániť politickým protiopatreniam zo strachu pred stratou svojho čínskeho trhu. „Čína mala mať povolené robiť v Európe len to, čo dovolí aj iným,“ pripomína profesor zásadu reciprocity v medzinárodnom obchode. Západ teraz stratil to, čo ho robilo silným. Výhodu v ľudskom kapitále.
Je na záchranu neskoro?
Čínski študenti študovali na západných univerzitách, inžinieri sa školili vo fabrikách európskych značiek, kopírovali procesy, dizajn aj technológie. „Inžinierov konkurencie sme školili sami,“ hovorí Conrad. Conrad tvrdí, že Čína mala byť zastavená oveľa skôr. Miliónové predaje áut nemeckých značiek sú dnes minulosťou. Jediná výhoda tohto partnerstva už teda neexistuje. Z pohľadu profesora je budúcnosť jasná a bolestivá: Západ sa musí preorientovať. Musí viac investovať do výskumu, infraštruktúry a vzdelania. Musí lepšie ochrániť duševné vlastníctvo, ktoré nesmie skončiť v spoločných podnikoch ani sa stratiť v dôsledku rôznych akvizícií. Inžinieri konkurentov nesmú byť školení Západom.
Od Číny sa musí požadovať princíp reciprocity a manažérske odmeny musia byť viazané na dlhodobý výkon, nie na rýchly zisk. To však nie je koniec. Conrad sa dotkol aj oveľa citlivejšej témy. Je totiž presvedčený, že Nemci musia zapracovať aj na znížení nákladov: „Mzdy musia klesnúť. Pracovný čas sa musí predĺžiť, “ navrhuje Conrad. Pre nemeckú spoločnosť, ktorá si dlhodobo zakladá na vysokých životných štandardoch, sú takéto slová takmer rúhaním. No Conrad trvá na tom, že bez bolestivej transformácie nebude návrat ku konkurencieschopnosti možný. Ak sme ešte neprekročili bod zlomu. Svet sa zmenil. Západ už nie je na špičke.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.