Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Trump diktuje, Európa cúva. Automobilky čaká studená sprcha
Brusel oslavuje dohodu s USA ako víťazstvo nad obchodnou vojnou, no pod lesklým povrchom rastie frustrácia. Nemecký priemysel hovorí o katastrofe, Paríž hrozí odvetou a Slovensko sa obáva o svoj automobilový export. Jednoducho, pod Trumpovou „ťažkou váhou“ sa Európa sklonila.
Automobilový priemysel tvorí 10 % HDP Slovenska. Pätnásťpercentné clá na dovoz áut do USA môžu mať preto negatívny dopad na celú ekonomiku. Dohoda zabránila aspoň najhoršiemu.
Európska únia sa s administratívou amerického prezidenta Donalda Trumpa dohodla na novej colnej politike. Podľa nej bude väčšina vývozu z EÚ do USA podliehať 15-percentnému clu. Naopak, niektoré americké produkty budú od ciel pri dovoze do Európy úplne oslobodené. Európski lídri hovoria o stabilite a prevencii voči obchodnej vojne, ale najmä v Nemecku zaznievajú ostré varovania. Nové podmienky vraj zasiahnu konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, predovšetkým automobiliek.
Výhody sú na strane USA
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá sa 27. júla stretla s Donaldom Trumpom v jeho škótskom golfovom klube Turnberry, dohodu bráni. Podľa nej prinesie „stabilitu a predvídateľnosť podnikom a spotrebiteľom“. Priznala, že dohoda je výhodnejšia pre USA, ale zdôraznila: „Nezabudnite, odkiaľ sme.“ Narážala tým na hrozby amerického prezidenta, ktorý pôvodne navrhoval clá až na úrovni 50 percent.
Uvoľnenie napätia je dobrou správou najmä pre exportné ekonomiky, ako je Nemecko, ktoré len v roku 2024 vyviezlo do USA autá a komponenty v hodnote takmer 35 miliárd dolárov. Nemecký kancelár Friedrich Merz označil dohodu za úspešnú: „Umožňuje nám chrániť naše základné záujmy, aj keď by som si prial ďalšie uvoľnenie transatlantického obchodu.“ Agentúra Bloomberg Economics však spočítala, že aj po tejto dohode sa efektívna priemerná colná sadzba pre európsky tovar v USA zvýši z 13,5 na 16 percent. Pred obchodnými spormi, bola v priemere len okolo jedného percenta na oboch stranách Atlantiku.
Práve vyššie clá budú podľa predstaviteľov nemeckého priemyslu tvrdým zásahom pre automobilový sektor. Wolfgang Niedermark z priemyselnej federácie BDI dohodu ostro skritizoval: „Dohoda je nedostatočným kompromisom a vysiela katastrofálny signál úzko prepojeným ekonomikám na oboch stranách Atlantiku. EÚ akceptuje bolestivé clá. Aj 15 percnet bude mať obrovské negatívne dôsledky pre nemecký priemysel orientovaný na export.“
Nespokojnosť znie aj z Francúzska. Minister pre európske záležitosti Benjamin Haddad pripomenul, že obchodné pravidlá sa menia bez súhlasu EÚ: „Voľný obchod, ktorý od konca druhej svetovej vojny priniesol prosperitu na oboch stranách Atlantiku, teraz Spojené štáty odmietajú,volia ekonomický nátlak a úplné ignorujú pravidlá WTO.“ Zároveň naznačil, že Európa má k dispozícii nástroje na protiúder, napríklad vo forme obmedzenia prístupu amerických firiem k verejným obstarávaniam v EÚ alebo tvrdšie obmedzenia pre americké technologické firmy.
Fico a Orbán sa nezhodli
Ekonomický inštitút Ifo označil celú dohodu za „poníženie“. Jeho prezident Clemens Fuest na sociálnej sieti napísal: „Európania sa musia prebudiť, viac sa zamerať na ekonomickú silu a znížiť svoju vojenskú a technologickú závislosť od USA. Potom môžu znovu rokovať.“ Francúzsky premiér Francois Bayrou dokonca dodal: „Je to temný deň, keď sa aliancia slobodných národov, zjednotených vo svojich hodnotách a obrane svojich záujmov, rozhodne pre podriadenie.“
Maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý je známy svojím kritickým postojom voči Bruselu, volil oveľa tvrdší tón, pričom kritizoval von der Leyenovú a zároveň chválil amerického prezidenta. „Donald Trump zjedol Ursulu von der Leyenovú na raňajky. Americký prezident je vyjednávač s ťažkou váhou, pani prezidentka je ľahká ako pierko.“ Zaujímavý je aj postoj Slovenska. Premiér Robert Fico, ktorý sa inak často stavia na jednu líniu s Orbánom, tentokrát zaujal umiernenejší postoj. Ocenil výsledok: „Pätnásť percent je dobrý výsledok,“ ale zároveň upozornil, že „diabol sa skrýva v detailoch.“
Dohoda medzi Európskou úniou a USA však zostáva stále nejasná. Zatiaľ neexistuje žiaden písomný dokument, ktorý by podrobne popisoval jej podmienky. Politológ Carsten Nickel z poradenskej spoločnosti Teneo upozorňuje: „Dôraz sa teraz zameria na interpretačné a implementačné riziko, čo predstavuje kombináciu politických a technických otázok. Vzhľadom na povahu dohody pravdepodobne pretrvávajú značné neistoty.“ Podľa prezidenta USA Donalda Trumpa sa EÚ okrem iného zaviazala k nákupu amerických energetických produktov za 750 miliárd dolárov, k investíciám v USA v hodnote 600 miliárd dolárov nad rámec súčasných výdavkov, a k nákupom vojenskej techniky.
ZDROJ: Automotive News Europe
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.