Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Koža v aute ‘rozhádala‘ už aj ekológov. Jedni sú za, druhí proti
Je používanie pravej kože v automobilovom priemysle nehumánne, alebo jej nahrádzanie plytvaním v priamom prenose? Odpoveď nie je jednoduchá. Dokonca vyvolala spor dvoch environmentálnych organizácií.
Koža v autách nemusí byť znakom, že automobilka sa správa neekologicky a nehumánne. Pri tomto Renaulte Mégane RS sa ňou nešetrilo.
Používanie umelej kože je v automobilovom priemysle veľkou módou. Áut s „vegánskym“ interiérom, teda bez použitia živočíšnych materiálov, pribúda ako húb po daždi. Týka sa to najmä elektromobilov. Ale nielen ich. Kože sa zbavuje Volvo, Škoda, či Volkswagen a najnovšie sa k podobnému kroku odhodlal Renault. Ten oznámil, že od konca tohto roka prestane vo svojich autách pravú kožu používať úplne. Zmeny sa týkajú značiek Renault aj Dacia, hoci v prípade druhej ide skôr o symbolický krok. Dacia totiž kožené čalúnenie nikdy neponúkala. Otázkou zostáva, či je to problém – a ak áno, či ekologický, alebo skôr morálny.
Organizácia PETA, známa bojom za práva zvierat, tvrdí, že Renault sa rozhodol pre túto zmenu aj na základe rozhovorov s jej zástupcami. „Nemôžete si užiť príjemnú jazdu autom, keď je interiér vášho vozidla zodpovedný za utrpenie zvierat a znečistenie životného prostredia,“ povedal James Fraser, vedúci zástupca PETA France. „Používaním materiálov šetrných k zvieratám Renault v budúcnosti zabráni úhynu nespočetného množstva kráv a zároveň zníži svoju uhlíkovú stopu. Francúzska automobilka tak dokazuje, že súcit a inovácia sa navzájom nevylučujú.“
Podľa PETA kožiarsky priemysel každoročne zabije približne miliardu zvierat a automobilky, ktoré sa rozhodnú kožu v interiéroch nepoužívať, priamo prispievajú k záchrane ich životov aj k zníženiu uhlíkovej stopy. Znie to ušľachtilo. Až na to, že takéto tvrdenia narazili na odbornú kritiku zo strany Svetového fondu na ochranu prírody (WWF), teda ďalšej environmentálnej organizácie. WWF totiž upozorňuje, že dobytok nie je porážaný kvôli výrobe kože. Koža je podľa WWF iba vedľajším produktom mäsopriemyslu. Zvieratá sú zabíjané kvôli mäsu, a ak sa koža nepoužije, jednoducho sa zlikviduje.
Len v Spojených štátoch sa ročne spaľujú alebo vyhadzujú desiatky tisíc ton koží, ktoré by inak mohli poslúžiť napríklad práve na výrobu čalúnenia sedadiel. Odhaduje sa, že až 17 percent porazeného dobytka skončí bez využitia kože, čo je z hľadiska udržateľnosti plytvanie v priamom prenose. Z tohto pohľadu dáva teda používanie pravej kože v automobiloch zmysel. Prispieva k väčšiemu využitiu zvieraťa a tým znižuje tlak na jeho nadmerný chov. WWF dokonca tvrdí, že práve predaj kože pomáha farmárom ekonomicky zvládnuť chov bez toho, aby museli zvyšovať počty zvierat.
Rozhodnutia niektorých automobiliek tak síce vyzerajú ako dobre mienené, no krátkozraké gestá. Výmena prírodnej kože za rôzne syntetické náhrady, často označované ako „vegánska koža“, navyše nie je výhrou ani z ekologického hľadiska. Tieto materiály sú zvyčajne plastového pôvodu, ich výroba je energeticky náročná a recyklácia komplikovaná. Pravá koža sa recykluje lepšie. Ak teda prestaneme používať kožu, ktorá je vedľajším produktom potravinárskeho priemyslu, a nahradíme ju plastmi, možno zvieratá nezachránime. Len prispejeme k väčšiemu množstvu odpadu a zložitejšiemu ekologickému problému.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.