Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Elektromobily spustili 'kobaltovú horúčku'. Budú batérie z dna oceánu?
Zničia elektromobily najväčší biotop na svete? Ťažba niklu či kobaltu na dne oceánov naberá nebezpečné obrátky. Volkswagen či BMW takéto suroviny zatiaľ odmietajú.
Elektromobily potrebujú batérie a batérie zas nikel, kobalt či lítium. Pozemné zásoby týchto surovín sú však nedostatočné, a navyše robia automobilky závislé od krajín, ktoré oplývajú týmto prírodným bohatstvom – od Číny či Afriky. Spásou môžu byť moria. Predpokladá sa, že v oblasti známej ako Clarion-Clipperton sa na dne oceánu nachádza 274 miliónov ton niklu, v porovnaní s 95 miliónmi z pozemských ložísk, a tiež 44 miliónov ton kobaltu, v porovnaní s 7,5 milióna ton na súši. To odštartovalo doslova novú „zlatú horúčku“.
Ťažobné spoločnosti vynakladajú gigantické investície, aby získavali suroviny potrebné pre batérie míle pod hladinou oceánu. Pretekajú sa, aby využili tieto zásoby, uzatvárajú dohody, vyvíjajú nové ťažobné procesy a zariadenia – napríklad obrie vysávače či autonómne roboty s umelou inteligenciou pre zber takzvaných polymetalických uzlín. Možno sa to zdá zložité, ťažiť dve míle pod hladinou, ale veľkú časť technológie stačí prevziať z tej, ktorá už existuje na ťažbu ropy. Áno, podmorská ťažba je náročná, ale má aj svoje výhody. Tak napríklad nakladanie rudy na lode, čo šetrí kroky v dodávateľskom reťazci.
V súčasnosti sa napríklad kobaltová ruda ťaží v Konžskej demokratickej republike, odtiaľ sa posiela do Juhoafrickej republiky, odkiaľ putuje na spracovanie do Číny a až potom do USA alebo Európy. To je zložité a drahé. Väčšina ťažobných firiem sa zameriava na spomínaný región Clarion-Clipperton, ktorý sa nachádza medzi Mexikom a Havajom. Na túto bonanzu dohliada Medzinárodný úrad pre morské dno, zriadený v roku 1994. Vyvíja napríklad banský kódex, ktorým sa riadi ťažba nerastných surovín z oceánov. Samozrejme, ťažba sa nepáči environmentalistom.
Svetový fond na ochranu prírody minulý rok vyzval na moratórium ťažby na morskom dne, aby bolo možné posúdiť ekologické dôsledky. Pridali sa dokonca aj niektoré automobilky a významné firmy. Napríklad BMW, Volkswagen, Volvo, Google a Samsung podpísali moratórium a zaviazali sa, že nebudú získavať nerasty z morského dna. Volkswagen uviedol, že súčasný výskum nedokáže dostatočne vylúčiť nepriaznivé vplyvy ťažby a likvidácie hlušiny na citlivý hlbokomorský ekosystém. BMW tiež tvrdí, že ťažba nie je možná vzhľadom na neznáme environmentálne riziká.
Tí, čo ťažbu obhajujú, argumentujú tým, že je to menej problematické vzhľadom na environmentálne, geopolitické a pracovné problémy v krajinách, ktoré majú zdroje potrebných surovín na súši. Svetový fond na ochranu prírody tvrdí, že treba doriešiť najprv recykláciu batérií a až potom otvárať nové ložiská. Predstava dostatku potrebných surovín je však príliš lákavá. Taký General Motors je preto vo vyjadreniach zdržanlivejší a čaká, ako sa veci vyvinú. Každá ťažba má však svoje negatívne dosahy. V tomto prípade napríklad oblaky sedimentov vytvorené na dne oceánu po vysávačoch či robotoch.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.