Vodíkové vlaky: V Európe ich ‘odpískali‘, inde s nimi majú veľké plány
Komerčné nasadenie ukázalo, že prevádzka vlakov, poháňaných "zeleným vodíkom" bola v porovnaní s elektrickými vlakmi až o 80 percent drahšia. Vydržali rok.
Vodíkový vlak iLint sa v uplynulom roku predstavil aj na Slovensku.
O vodíku sa hovorí, že je najperspektívnejším ekologickým palivom pre diaľkovú nákladnú dopravu, pretože umožňuje dojazd na úrovni áut so spaľovacími motormi, bez nutnosti dlhého a opakovaného nabíjania. Pre kamióny a diaľkové autobusy to platí určite, v prípade vlakov však test dopadol katastrofálne.
Z ekonomického hľadiska nedávajú vodíkové vlaky zatiaľ žiadny zmysel, Nemci si to overili v praxi, keď ich s nemalými počiatočnými nákladmi nasadili do komerčnej prevádzky. V Európe sa preto tak skoro žiadne ďalšie neobjavia. Pozrime sa na celú záležitosť podrobnejšie.
Spoločnosť LNVG, ktorú vlastní vláda Dolného Saska, investovala viac ako 93 miliónov eur do 14 vlakov na vodíkové palivové články, ktoré začali premávať v auguste 2022. V auguste 2023 však skončili, pretože sa ukázali ako absolútne neefektívne. Po roku prevádzky a prieskumu trhu s alternatívnymi pohonmi vláda Dolného Saska skonštatovala, že sú vodíkové vlaky až o 80 percent drahšie ako elektrické, konštatuje portál Euractiv.
V Bratislave testovali vodíkový autobus
Dva vodíkové vlaky Alstom Coradia iLint boli testované na trati medzi Cuxhaven a Buxtehude od roku 2018, keď sa stali vôbec prvými vlakmi na vodík uvedenými do komerčnej prevádzky. Federálna vláda prispela aj ďalšími 8,4 milióna eur, z toho sa 4,3 milióna eur minulo na prvú čerpaciu stanicu pre vlaky na vodík na svete v Bremervörde.
Analýza mapujúca možnosti ťažko elektrifikovateľných vlakových tratí tvrdila, že v neprospech vodíkových vlakov hovorí vysoká energetická náročnosť vodíkového systému, ako aj vysoké náklady na údržbu. Ako uvádza medzinárodný odborný časopis pre železničnú dopravu International Rail Journal, štúdia nezahŕňa lacnejšie, emisne náročnejšie formy vodíka vyrábaného z fosílnych palív.
Podľa EurActivu štúdia ráta s drahším „zeleným vodíkom“ vyrábaným z obnoviteľných zdrojov a nie s vodíkom zo zemného plynu. Predpokladané náklady na elektrinu sú preto relatívne vysoké, aj keď k elektrolýze vodíka by mohlo dochádzať v noci, keď sú ceny nižšie.
Mimo Európy však zelený vodík až tak vážne neberú, vlaky od rovnakého výrobcu sa rozhodli otestovať aj v Saudskej Arábii. Saudskoarabské železnice (SAR) a francúzsky výrobca koľajových vozidiel Alstom začínajú práve v tomto období testovať vlak Coradia iLint v hlavnom meste Saudskej Arábie Rijáde. Bude to prvýkrát, čo bude na Blízkom východe jazdiť vodíkový vlak.
Saudská Arábia je pre testovanie alternatívneho paliva na ťažko elektrifikovateľných tratiach dokonalou krajinou. Má totiž jedinú elektrifikovanú železničnú trať – vysokorýchlostnú trať Haramain, ktorá spája Mekku, Džiddu a Medínu v západnej časti krajiny. Všetky ostatné trate sú neelektrifikované a jazdia po nich dieselové vlaky. Osobná linka East Network je 733-kilometrová dvojkoľajová trať, ktorá spája hlavné mesto Rijád s Dammamom cez Al-Ahsu a Abqaiq. Jazdí po nej 102 dieslových lokomotív.
Nebolo oznámené, aký je zdroj vodíka použitého na testy a či sa vyrába z elektriny. Ku koncu roku 2021 však takmer 47 percent svetovej produkcie vodíka pochádza zo zemného plynu, 27 percent z uhlia, 22 percent z ropy (ako vedľajší produkt) a len asi 4 percentá pochádza z elektrolýzy. Elektrina mala v roku 2021 celosvetový priemerný podiel obnoviteľných zdrojov približne 33 percent, čo znamená, že podľa Medzinárodnej agentúry pre obnoviteľnú energiu (IRENA) sa z obnoviteľnej energie vyrába iba asi 1 percento celosvetovej produkcie vodíka.
Ako dopadnú testy vodíkového vlaku v Saudskej Arábii sa ukáže až po niekoľkých mesiacoch a sami sme zvedaví, nakoľko sa ich prevádzka zlacní, ak Saudi použijú bežný (nie zelený) vodík, ktorý je podstatne drahší.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.